1. december patrí boju proti vírusu HIV a chorobe AIDS, pamiatke tých ktorí HIV/AIDS podľahli. My Vám dnes prinášame rozhovor s jednou z najväčších odborníčok na danú tému, s doc. RNDr. Danicou Valkovičovou Stanekovou, PhD. z Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS (SZU).

 

Pani docentka, v oblasti prevencie a boja proti HIV/AIDS pracujete už niekoľko rokov. Ste zároveň považovaná za jednu z najväčších odborníčok pre túto problematiku na Slovensku. Prosím viete nás trochu vniesť do témy nejakými aktuálnymi číslami čo sa týka prevalencie HIV na Slovensku, počtu testovaných osôb ročne a podobne?

Slovensko patrí už dlhodobo ku krajinám s najnižšou prevalenciou infekcie HIV v Európe. Od začiatku epidémie do konca r. 2019 bolo v SR potvrdená infekcia HIV u 1 174 osôb, z toho u 978 občanov SR. Zdá sa, že v posledných rokoch sa epidemiologická situácia v SR stabilizovala, v r. 2018 aj 2019 pribudlo 102 nových prípadov, za r. 2020. Máme  k 19.11.20 v NRC evidovaných 88 nových prípadov.  Od začiatku epidémie HIV dominuje na Slovensku prenos nechráneným sexuálnym stykom muža s mužom /63%-65%/, zhruba 1/4 prípadov sa nakazilo nechráneným sexuálnym stykom muža so ženou Aj vďaka záslužnej práci mimovládnych organizácii je zatiaľ infekcia HIV evidovaná v SR iba u 18 osôb užívajúcich drogy vnútrožilovo.

Je asi potrebné povedať, že čísla nových prípadov nerastú závratným tempom. Čím to je? Myslíte si, že ľudia začali viac dbať o včasnú prevenciu formou pravidelného testovania, správajú sa menej rizikovo alebo je to inými faktormi?

Sociologické štúdie ukazujú, že správanie ľudí sa od začiatku epidémie veľmi nezmenilo, avšak ani edukácia v tejto oblasti nie je vždy zárukou aplikácie vedomostí v takej citlivej oblasti  ľudského života akou je sexualita.  Počty ročne testovaných osôb tiež nepribúda, epidémia COVID-19 skôr negatívne ovplyvnila aj tento nástroj prevencie.  V súčasnosti je najsilnejšou zbraňou  prevencie u nás aj vo svete vysoko účinná antivírusová terapia. Na liečbu dobre a skoro  nastavený pacient sa môže dožiť rovnako dlhého života ako inak zdravý človek. Táto skutočnosť však prispieva aj k tomu, že sa ľudia sa infekcie HIV menej boja, nepripúšťajú či neuvedomujú si jej riziko…

Ľudia si myslia, že stačí ísť na test pár dní po rizikovom správaní a ak je negatívny všetko je v poriadku. Prosím uveďte nás na správnu mieru a povedzte nám niečo viac o správaní sa vírusu HIV v tele človeka. Je naozaj postačujúce ísť na test raz?

Skríningové vyšetrenie infekcie HIV je v súčasnosti založené na súčasnej detekcii časti vírusu /antigénu/ aj protilátok. Voľný vírus možno v krvi zachytiť zhruba 2-týždne po infekcii, potom ho rozpozná imunitný systém a sa začnú tvoriť protilátky.  Vo všeobecnosti sa odporúča prísť na testy 2-3 mesiace po poslednej rizikovej udalosti, keďže jednoznačný dôkaz vírusu, či imunitnej odpovede na infekciu závisí od viacerých faktorov.  V prípade, že pacient túto dobu „imunologického okna“ dodržal a netrpí iným napr. vrodeným imunodeficitom, možno výsledku testu veriť. V opačnom prípade je vhodné prísť na test opakovane. Všetky vzorky s tzv. nejasným výsledok sú ďalšími citlivými testami konfirmované v našom centre.

Vieme, že problematika HIV/AIDS je na Slovensku stále veľmi tabu témou. Prosím s akými názormi či formami stigmatizácie ste sa stretli počas svojej praxe? 

Stáva sa nám, že k nám príde klient so žiadosťou o testovanie a už vo dverách sa ospravedlňuje, že on nie je gay, ale predsa by sa chcel dať otestovať. V mysliach mnohých ľudí je HIV infekcia spájaná s homosexuálnym správaním, prostitúciou či užívaním drog… Preto sa aj väčšina pacientov bojí o svojej diagnóze otvorene hovoriť, málokto HIV-pozitívneho pacienta pozná a v spoločnosti pretrváva názor, že infekcia HIV nie je reálny problém. V praxi som sa stretla s citovým vydieraním pacientov, šikanou aj udávaním z ohrozenia bez priamych dôkazov… najsmutnejšie snáď je, keď sa na nás obracajú  pacientov s prosbou o poskytnutie kontaktu na lekára, ktorý by ich neodmietol vyšetriť. Žiaľ, aj takého prípady sa stávajú, hlavne v zubnej ambulancii, verím však, že neustálou edukáciu odbornej aj laickej verejnosti sa postupne tieto mýty a strachy odbúrajú…

Ako to je s liečbou HIV? Nakoľko je liečba úspešná a od čoho jej úspešnosť závisí?

V súčasnosti je už infekcia HIV liečiteľná, ale stále nie vyliečiteľná. Je to preto, lebo vírus dokáže byť schovaný a dlhodobo prežívať v ľudskej bunke iba v podobe nukleovej kyseliny. Liečba spočíva v kombinácii liekov, ktoré brzdia množenie vírusu na rôznych stupňoch jeho replikácie, nevedia však nukleovú kyselinu vírusu vyštiepiť s genómu pacienta. Úspešnosť liečby závisí od rôznych faktorov: cesty prenosu, infekčnej dávky, veku pacienta, štádia infekcie, citlivosti či rezistencii vírusu na liečbu a tiež adherencii pacienta k liečbe /ako dodržiava liečebný režim/. Dôležité je, aby pacient vedomý si svojho rizika prišiel na testy čo najskôr a v prípade pozitívneho výsledku začal spolupracovať s odborníkom-infektológom. V súčasnosti sa liečba ponúka pacientom hneď po potvrdení diagnózy, je celoživotná a plne hradená zdravotnou poisťovňou. Dôležité je, aby pacient dodržiaval liečebný režim  a podľa pokynov infektológa chodiť na pravidelné kontroly. Pokiaľ je liečba účinná, tj. pacient má tzv. nedetekovateľnú vírusovú nálož /množstvo voľného vírusu v krvi/, má veľmi dobrú prognózu a súčasne sa stáva tiež minimálne infekčný pre okolie.

Na záver by som Vás rada poprosila o zopár slov, niečo ako Váš odkaz k 1. decembru – Svetovému dňu boja proti HIV/AIDS.

V súčasnosti vďaka epidémii COVID-19 znie všade v éteri na Slovensku heslo „Spoločná zodpovednosť“. Myslím, že by sme si ho  mali osvojiť aj pri infekcii HIV. Ide predsa tiež  o   vzájomnú zodpovednosť partnerov, aby sa navzájom nenakazili pri sexuálnom styku, či  následne neohrozili infekciou HIV aj svoje budúce dieťa. Ide o zodpovednosť každého z nás za vlastné zdravie. Na rozdiel od COVID-u , HIV našťastie  nie je náhodne prenášaná kvapôčková infekcia, HIV sa  prenáša vedomou činnosťou ľudí.  Epidémia COVID-19 mnohým ľuďom zmenila život, poprevracala hodnoty, vydvihla hodnotu zdravia, vzájomnej  zodpovednosti a solidarity.  Skúsme toto obdobie ticha a sociálnej izolácie využiť na zamyslenie sa nad sebou, svojim životom, vedomostiam, hodnotám, postojom a následne ako šancu vykročiť raz opäť do slobody zodpovedne aj vo vzťahu k sexuálne a krvou prenosným infekciám, akou je aj infekcia HIV.