„Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť.“

Známy výrok Winstona Churchila, ktorý je v tomto období veľmi aktuálny a je naozaj dôležité sa nad ním zamyslieť.

29. februára nás čaká dôležitý deň – voľby do národnej rady. Tento deň sa nás priamo týka nielen ako občanov ale aj ako organizácie. Jedným z našich poslaní je práve ochrana ľudských práv slabších a bez správnej vlády je naše poslanie ohrozené. Nezatvárajme prosím oči pred extrémizmom, nenávisťou či korupciou. Nezabúdajme na nie tak dávnu minulosť, kedy si nenávisť a extrémizmus vyžiadali vyše 75 miliónov nevinných ľudí.

Ako mladej občianke tohto štátu mi nie je jedno, čo sa deje v našej krajine. Musím sa priznať, že ma znepokojuje ako sa práve mnoho mojich rovesníkov – mladých ľudí stavia k svojej občianskej povinnosti. Práve naša generácia, ktorá je budúcnosťou tohto štátu inklinuje najviac k voleniu extrémizmu, pohŕdaniu demokracie a k voleniu kandidátov súdených za rasistické alebo trestné činy. Stále rastie väčší počet voličov, ktorí ani neskrývajú svoj zámer voliť extrémizmus. Ľudia sa neboja verejne vyjadriť svoje znechutenie zo znevýhodnených ľudí, ľudí bez domova, či pre nich často „menejcenných“ ľudí. Nezabúdajme na to, že všetci sme si rovní a máme niečo spoločné pre nás všetkých, „sme ľudia“. Nevieme vopred ovplyvniť to, čo nám osud nariadil a v akej situácií sa môžeme nakoniec ocitnúť. Čo rozhodne ovplyvniť vieme je to, aby sme sa v našom štáte cítili bezpečne a nepočúvali z každej strany to aké je na Slovensku hrozné žiť.

Aj keď sme mnohí sklamaní, nevoľme bezhlavo a bez uváženia následkov, ktoré naše rozhodnutie môže mať. Aj jeden hlas môže rozhodnúť. Aj keď si mnoho ľudí myslí, že práve ich hlas neznamená nič, nie je tomu tak. Uvedomme si, že práve takto premýšľa mnoho ďalších. Preštudujme si volebné programy kandidátov a využime príležitosť sa raz za 4 roky ozvať a nedopusťme tak, aby  smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola zbytočná.

 Kika