V prvej časti blogu venovaného stigmatizácii sme sa venovali historickému kontextu. Dnes sa pozrieme na vývoj situácie po roku 2000.

Na Goffmanovo dielo nadviazali a doplnili ho ďalší sociológovia a celá odborná spoločnosť upriamovala svoj pohľad na mnohé štúdie a výskumy, ktoré sa vo väčšine venovali vzniku stigmatizácie v kontexte duševných ochorení a oficiálnych diagnóz. Z mnohých by sme chceli spomenúť dvojicu sociológov Link a Phelan, ktorí v roku 2001 zdôraznili, že stigmatizácia sa ako fenomém v spoločnosti nevyskytne zo dňa na deň a že je súčasťou akéhosi vývoja spoločenských postojov, nasledujúco:

Labelling => stereotypizácia => separácia a vyčleňovanie => stigmatizácia => diskriminácia
a s tým spojený vznik takých ideologických smerov založených na nenávisti a porušovaní ľudských práv ako antisemitizmus, rasizmus, xenofóbia, a pod.

 

Aby sme sa však neupriamovali iba na vplyv spoločenských noriem v kontexte vývoja stigmatizácie, radi by sme poukázali na zlyhania, ktoré môžu byť aj systémové a ktoré stigmatizáciu podporujú. Lamont v roku 2016 uviedol tri druhy takýchto systémových zlyhaní, a to:

  • Kolektívna zodpovednosť – čiže nie len jednotlivci resp. skupiny zodpovedné za šírenie stigmatizácie nesú za jej vývoj v spoločnosti zodpovednosť, ale kolektívne sú zodpovední všetci – tí, ktorí stigmu šíria, ale aj tí ktorí ju ticho podporujú či tí, ktorí sa jej nečinne prizerajú.
  • Neprimerané prerozdeľovanie prírodných zdrojov – tu ako príklad môžeme uviesť ťaženie a využívanie nerastného bohatstva v tých oblastiach sveta, ktoré boli na strane kolonizovaných krajín a toto využívanie prírodných zdrojov trvá v mnohých častiach sveta dodnes a vytvára priepastné rozdiely medzi chudobnými a bohatými.
  • Zákony – či už hovoríme o ich absencii alebo zlom nastavení. Ako príklad môžeme uviesť absenciu legálnej úpravy sexbiznisu, teda poskytovania sexuálnych služieb za peniaze. Na Slovensku totiž tým, že sexbiznis nie je nijak legálne zarámcovaný (či už povolenie, zakázanie alebo regulácia), vzniká obrovská čierna diera cez ktorú prepadajú prípady sexuálneho či iného fyzického násilia na desiatkách žien ročne .

Na záver, by sme v rámci vývoja pohľadov a poznatkov o stigmatizácii chceli upozorniť na fenomém tzv. self-stigmy, ktorú odborníci považujú za veľmi častú a problémovú. Pojem self-stigma alebo stigmatizácia samého seba je výsledkom dlhodobého tlaku spoločnosti, ktorá označovala jedinca alebo skupinu za problémovú, inú, odlišnú, odmietala jej práva a slobody a vysunula ju na okraj spoločnosti (jav sociálnej exklúzie – vyčleňovania). Takýto jedinec alebo skupina jedincov po takomto dlhodobom tlaku prevezme na seba rolu a nálepku, ktorú im spoločnosť dala, stotožnia sa s ňou a vnímajú ju ako pravdivú.

 

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Občianske združenie PRIMA.