„Tma, ktorá na mesto padá

Všetko okolo skrýva

Dávno viem, ako svitá

Ja som tu a ty si tam“

Noisecut je jedna z mojich najmilovanejších slovenských kapiel. Ich texty dokázali vždy úderne vyjadriť niektoré z mojich pocitov, keď som rástla ako žena a dospelá osoba, ktorá je súčasťou sveta a spoločnosti – tak naozajstne. Keď speváčka tejto kapely Bety umrela, nečakane, veľmi ma to zasiahlo. Bola to mladá žena, talentovaná umelkyňa, matka malého dieťaťa. Avšak tiež som pochopila, že žiadne ďalšie pre mňa vyznámne piesne a texty, ktoré by ma sprevádzali životom už neprídu. Pieseň Svitá v podaní Billy Barman zaznela na poslednom zhrozmaždení Za slušné Slovensko a text nemohol byť trefnejší.  Stála som v dave a mala som zimomriavky. Pretože som vedela, že žiadne „Svitá“ v našej krajine sa zatiaľ nekoná.

Rovnako ako Betina smrť ma zasiahla aj smrť Jána a Martiny. Rovnako nečakaná, rovnako neznesiteľná.

Tma spadla na mesto avšak nepodarilo sa jej skryť všetko. Na povrch vyplávalo veľa špiny, káuz, nekalých praktík a vrcholom všetkého bola vražda dvoch mladých ľudí.

Tma spadla na mesto a je dobre, že sa jej nepodarilo skryť všetko. Zistili sme, že nám treba poupratovať, upratať mestá, domy, ulice. Každý môžeme začať od seba – tak ako sa vraví, upratať si pred vlastným dvorom.

Metaforou na upratanie si pred vlastným dvorom je prísť do ulíc, vyjadriť svoj názor, postaviť sa za pravdu, za slušnú spoločnosť, za nás všetkých. Aby sme sa raz nemuseli báť, že tma, ktorá spadla na mesto zakryje všetko a nebudeme schopní vidieť, že by znova mohlo svitať.

Vidíme sa v uliciach a budeme upratovať.

Karin Andrášiková – terénna sociálna pracovníčka