Volám sa Sabína. Sociálna pracovníčka, hejter nespravodlivosti a vlastne taká obyčajná baba.

Súčasťou o.z. PRIMA som sa stala pred cca 5 rokmi a znie mi to až šialene pretože mám pocit že som na prvý street išla nedávno. Otázok prečo a načo a dokedy už som dostala veľa. S ľuďmi pracujem od svojich 18ich a svoju prácu som vždy robila viac cez city ako cez pravidlá či metodické postupy. Samozrejme byť profi je nevyhnutné no objatie, úsmev a milé slovo som vždy považovala za najúčinnejší nástroj ktorým disponujem. Odjakživa som sa venovala deťom – v nemocnici na Kramároch, v osade v Plaveckom Štvrtku, v Indii po dedinách, v detskom domove v Kambodži… desiatky a stovky krásnych nevinných bytostí. Myslím, že relatívne mladá som do toho všetkého skočila a o to viac sa len uistila že toto je to čo dáva tomu môjmu životu zmysel. Vďaka svojej práci som zažila milión a jeden krásnych momentov a niektoré z nich sa nebojím označiť za zázraky.

Nepochádzam z katolícky praktizujúcej rodiny a výchovu mi dali starí rodičia čo znamená výchovu dvoch generácií dozadu.  Možno ma nenosili do kostola no odjakživa ma učili tomu že každý človek má hodnotu, že slušnosť a úprimnosť sú prvoradé a že moje potreby nemusia byť vždy tie naozaj dôležité. Svoj postoj k viere a úplne iný pohľad na ľudí som našla aj na vysokej škole. Som hrdá na odbor ktorý som študovala (misijná a charitatívna práca) pretože viem že v tých časoch to bolo štúdium ktoré stálo za to a prinieslo nám do života ľudí s obrovským srdcom a neskutočnou oddanosťou svojej profesii. Moja nazvime to vnútorná zmiešaná viera mi vždy veľmi pomohla v tých najťažších okamihoch a je to niečo čo sa snažím brať si aj do svojej práce.  Úprimne si myslím, že nikdy niesme schopní dosiahnuť stav úplného vedomia a že vždy je možnosť byť väčším profesionálom ako som bola včera a budem zajtra.

PRIMA  sa mi stala domovom a mojou pevnou skalou. Napriek tomu že jej súčasťou som necelých päť rokov a že som kompletne zmenila typ ľudí s ktorými pracujem, mám pocit že som vďaka PRIME vnútorne narástla a našla hlbší význam mojej práce. PRIMA a harm reduction ako také vás totiž učí obrovskej pokore. Prečo? Výsledky svojej práce priamo nevidíte. Vidíte čiastkové pekné okamihy no zmenu alebo posun? Tak na tie si musíte počkať aj roky a možno sa aj tak nie vždy dočkáte. Vašim jediným uchopiteľným výstupom sú čísla na konci roka. Odosobniť sa od náhlych cieľov a žiť iba v prítomnosti tu a teraz bolo niečo čo som sa naozaj musela dlho učiť a vlastne občas stále cítim vnútorný rozpor že ten výsledok chcem prežiť hneď. Naši klienti ma učia obrovskej trpezlivosti a verím, že tomu tak bude aj naďalej. Každý jeden deň sa snažím žiť práve v duchu toho čo nás učili na škole a veriť v zázraky. Verím v zázraky lebo sama som ich niekoľko prežila. Ako žena, ako sociálna pracovníčka, ako matka… ako ja.

S.

 

KAMBODŽA

INDIA

SLOVENSKO 🙂