„Zloba, závist, zášt, strach a svár,
ty ať pominou, ať už pominou.
Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých
zpět se k tobě navrátí, lide, navrátí.

Ať mír dál zůstává s touto krajinou.“

Výstižné slová, ktoré zazneli na demonštráciách počas Nežnej revolúcie na Václavskom námestí, a výstižné sú aj dnes.

V roku 1989 som mala 0 rokov, pretože vtedy som sa narodila, takže neviem precítiť vtedajšiu situáciu v krajine, dnes už áno. Súčasnosť je spájaná s týmto rokom a spojitosť vidím najmä v tom, že dnes chcú ľudia tak isto ako vtedy zmenu, zmenu k lepšiemu.

Najviac ma znepokojuje, že vražda Jána a Martiny je spájaná s ľuďmi, ktorý nám vládnu, ktorý tvoria miesto kde žijeme. Od tejto smutnej udalosti prešlo vyše 7 mesiacov. Od vtedy cítim hnev, neistotu, ale najmä strach. Strach, že v akej krajine to vlastne žijem. V krajine kde sa ľudia zabíjajú za odhaľovanie podvodov a za ich túžbu po spravodlivosti? V takej krajine nechcem žiť, ale naďalej verím v slušnosť a dúfam v spravodlivosť.

 

Po 7 mesiacoch zadržali podozrivé osoby v prípade ich vraždy a s tým prišla nádej a viera v odhalenie a  potrestanie tých najhorších, tých ktorí si ich smrť objednali.

 

Najviac ma mrzí, že až po zavraždení dvoch ľudí sa niečo začalo diať. Na druhej strane som rada, že nás tento „blesk“ vzbudil a prebral, a že sme opäť nemávli rukou nad problémom a nepovedali si, že „aj tak sa nič nezmení“. Práve naopak, treba veriť a mať nádej. Každý z nás má možnosť urobiť zmenu.

 

Láska je silnejšia ako zlo.

 

Mirka Majerová – terénna sociálna pracovníčka OZ Prima