Zo všetkých metód harm reduction je téma aplikačných miestností pravdepodobne pre verejnosť tou najcitlivejšou. Ako spoločnosť vieme pochopiť, že niekto potrebuje pravidelne užívať lieky, niekedy sa trochu viac opije alebo potrebuje liečenie. Pravdepodobne z dôvodu, že tieto situácie sa dejú aj nám – “bežným” občanom. Avšak v momente, keď si máme predstaviť, že by mohla existovať miestnosť – priestranná, čistá, bezpečná a s odborným dozorom – kde by si užívatelia mohli aplikovať dávku drogy, ježia sa nám vlasy na hlave a staviame sa na zadné. Prečo to tak je? Bojíme sa alebo jednoducho nechceme rozumieť? Skúsme sa na to spoločne pozrieť.

APLIKAČNÁ MIESTNOSŤ – ČO TO JE?

Jedná sa o miestnosť – zariadenie pod zdravotníckym dozorom, v ktorom je dovolená legálna aplikácia zakázanej drogy (najčastejšie injekčne, šňupaním, fajčením a perorálne kapsulami) v hygienicky nezávadnom prostredí, kde je pracujúci personál pripravený zasiahnuť v prípade predávkovania. Štandardne je tu dostupný sterilný injekčný materiál (napr. aj možnosť výmeny použitej ihly za čistú), informácie o zakázaných drogách, poradenstvo pred, počas aj po aplikácii drogy, základná zdravotná starostlivosť a informácie o liečení, rýchlotestovanie na pohlavne a krvou prenosné infekcie – HIV, HVC a i., v prípade potreby prístup k zdravotníkom a psychosociálne poradenstvo.

Tieto služby teda naznačujú, že aplikačné miestnosti vedia zároveň plniť funkciu nízkoprahového kontaktného centra, a zlučovaním napr. šetriť verejné zdroje. Čo sa týka terminológie, v slovenčine sa najčastejšie používa názov aplikačná miestnosť. V zahraničí sa termíny rôznia: supervised injection site, overdose prevention center, drug consumption room, supervised consumption site a iné. Všetky majú ale podobný základ, a to je dohľad a aplikácia/užívanie.

AKO VYZERÁ ŠTANDARDNÁ APLIKAČNÁ MIESTNOSŤ?

Za nevyhnutný základ sa považujú, samozrejme, aplikačné miesta. Môžeme si ich predstaviť ako isté pracovné kóje v open office. Len namiesto Excel tabuliek sa tu aplikuje. Priemerný počet injekčných aplikačných miest je sedem – v závislosti od zariadenia sa pohybujeme v rozmedzí 1 až 13 miest – a počet miest na fajčenie/inhalovanie je zvyčajne štyri.

Denný počet návštevníkov týchto zariadení (v európskych mestách) významne lavíruje – od 20 až po 400 ľudí – s tým, že šesť z 33 pozorovaných zariadení pracuje s viac ako 200 klientmi denne.

Ďalšou významnou zložkou je personál, ten je najčastejšie tvorený zdravotnými sestrami, sociálnymi pracovníkmi, manažmentom a lekármi. Potom nasledujú ďalšie profesie, tak ako to zobrazuje nižšie uvedený graf.

 

V európskych mestách je takisto častá (dokonca až nevyhnutná) spolupráca mesta, mestských častí a polície. Mesto poskytuje potrebné priestory a mestská polícia zabezpečuje hliadku pred aplikačnou miestnosťou.

Nakoniec nasleduje materiálne zabezpečenie, v podobe čistého zdravotníckeho materiálu, materiálu na aplikáciu drog – ihly, stericupy, šnupátka a i., infomateriálov, jedla, oblečenia a pod.

 APLIKAČNÉ MIESTNOSTI VO SVETE

V Severnej Amerike bola otvorená prvá legálna aplikačná miestnosť v roku 2003, konkrétne v Kanade (Vancouver). Do dnešného dňa má Kanada 39 aplikačných miestností, ktoré ponúkajú aj pridružené služby harm reduction.

V USA sa v posledných rokoch zvyšuje tlak odbornej (ale i laickej) verejnosti na celonárodné otvorenie aplikačných miestností. Prispela k tomu hlavne veľká opioidová kríza, ktorej USA čelí. Počty úmrtí na predávkovanie rapídne stúpajú, a dostupnosť antidota Naloxone je vzhľadom na počet užívateľov a veľkosť krajiny pomerne ťažko zvládnuteľná. Aj keď sa musí priznať skutočnosť, že tu existuje celonárodné zasielanie Naloxonu poštou, čo znamená, že príbuzní sa môžu pripraviť na prípadný moment predávkovania sa ich blízkeho.

Austrália má momentálne 2 aplikačné miestnosti. Jedno v Sydney, otvorené v roku 2001 a ďalšie v North Richmond, Melbourne, otvorené v roku 2018. Podľa údajov z roku 2020 bol počet celosvetovo pôsobiacich aplikačných miestností 130.

APLIKAČNÉ MIESTNOSTI V EÚ

Prvá kontrolovaná aplikačná miestnosť v Európe bola otvorená v júni 1986 v meste Bern, vo Švajčiarsku (je dobré všimnúť si promptnosť a úradnícku flexibilitu Švajčiarska v oblasti drogovej politiky, v mnohých smeroch môžu byť považovaní za priekopníkov).

V nasledujúcich rokoch boli otvorené ďalšie miestnosti v Holandsku a Nemecku, neskôr sa pridali Španielsko, Nórsko, Luxembursko, Dánsko, Grécko a Francúzsko.

Podľa prehľadu z apríla 2018 je v Holandsku tridsaťjeden zariadení v dvadsiatich piatich mestách, v Nemecku dvadsaťštyri v pätnástich mestách, v Dánsku päť v štyroch mestách, v Španielsku trinásť v siedmych mestách, v Nórsku dve v dvoch mestách, vo Francúzsku takisto dve v dvoch mestách, jedno v Luxembursku a dvanásť aplikačných miestností v ôsmich mestách vo Švajčiarsku.

 

Medzi najnovšie prírastky patrí Portugalsko, ktoré otvorilo kontrolované aplikačné miestnosti v roku 2019. Portugalci sa zamerali na holistický prístup a okrem miestnosti samotnej ponúkajú aj základnú zdravotnú starostlivosť, rýchlo testovanie, psychosociálnu podporu, peer program, distribúciu prevenčných a harm reduction materiálov/letákov, referovanie do zdravotníckych zariadení – liečenie a takisto mediáciu, ktorá výrazne uľahčuje spolužitie v komunite.

V Írsku prebiehajú snahy o otvorenie aplikačných miestností zatiaľ na úrovni prípravných procesov, napr. bol prijatý zákon, ktorý umožňuje licencovanie a reguláciu takýchto zariadení.

APLIKAČNÉ MIESTNOSTI V ČESKU

V Českej republike momentálne existuje jediná aplikačná miestnosť, a tou je mobilná aplikačná miestnosť zriadená v bývalej sanitke. Jedná sa o iniciatívu spoločnosti Podané ruce pôsobiacej v Brne a samotného mesta Brna.

Špeciálne upravená sanitka pravidelne vyráža za klientami, a v hygienicky nezávadných podmienkach im ponúka bezpečnejšiu aplikáciu, čistý materiál, zdravotnícke poradenstvo a prípadnú pomoc pri predávkovaní sa.

Společnost Podané ruce (podaneruce.cz)

 APLIKAČNÉ MIESTNOSTI NA SLOVENSKU

Momentálne sa na Slovensku nenachádza žiadna aplikačná miestnosť, a takisto nie sú vedené ani rokovania medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za zmenu legislatívy umožňujúcej vznik týchto miestností. Ak sa ale hypoteticky rozprávame o možnej budúcej existencii týchto miestností, najvhodnejšími vstupnými kandidátmi sú mestá Bratislava a Košice.

AKÝ JE MODEL FUNGOVANIA APLIKAČNÝCH MIESTNOSTÍ?

Aplikačné miestnosti majú určitý spoločný základ fungovania, bez ohľadu na geografickú lokáciu zariadenia. Napr. prístupnosť služby je zvyčajne obmedzená na registrovaných užívateľov služby. Takisto musia byť splnené aj iné požiadavky ako veková hranica a miesto pobytu.

V Európe momentálne fungujú tri modely aplikačných miestností: integrované, špecializované a mobilné.

Väčšina zariadení spadá pod integrovaný model, ktorý je zapracovaný do nízkoprahového spôsobu fungovania harm reduction. V týchto zariadeniach je aplikačná miestnosť súčasťou celku, ktorý je ďalej doplnený prístupom k jedlu, sprchám a oblečeniu, dostupnosti kondómov a čistého zdravotníckeho materiálu, kontajnerov na infekčný odpad, možnosti využitia poradenstva (psychologického, sociálneho) a takisto možnosti informovať sa o liečbe. Ide teda o model, kedy sa ku existujúcej nízkoprahovej službe pridá aplikačná miestnosť.

Špecializované aplikačné miestnosti ponúkajú menšie množstvo služieb, keďže ich hlavný fokus je na bezpečnú aplikáciu pod zdravotníckym dozorom, vydávanie čistého zdravotníckeho materiálu, rady ohľadom zdravia a užívania drog, pohotovostný zásah v prípade potreby a miesto, kde môžu užívatelia zostať na pozorovaní po aplikácii.

Mobilné jednotky poskytujú geograficky flexibilné služby bez potreby fixnej aplikačnej miestnosti, avšak zvyčajne zachytávajú menšie množstvo užívateľov. Momentálne by sme ich našli napr. v Barcelone, Berlíne, Brne a Lisabone.

 AKO SI PREDSTAVIŤ BEŽNÝ DEŇ V APLIKAČNEJ MIESTNOSTI?

Spôsob fungovania v týchto zariadeniach je pomerne jednoduchý. Klient príde a prinesie si vlastnú drogu na aplikáciu. Následne podľa spôsobu užívania – injekčne, šňupaním, fajčením, kapsulami – je ponúknutý čistý zdravotnícky materiál (ihly, šňupátka, fajky, kapsule). Použitý materiál je automaticky zhromažďovaný v infekčnom odpade a následne likvidovaný.

Klient je kontrolovaný pred, počas aj po aplikácii drogy. Ak by došlo k prípadnému predávkovaniu sa, zdravotnícky personál je pripravený zasiahnuť (v aplikačných miestnostiach sa už dostupnosť Naloxonu stáva samozrejmosťou).

Pred alebo po aplikácii vie klient pobudnúť v oddychovej miestnosti, ak má záujem, môže sa porozprávať so psychológom alebo peer pracovníkom a využiť ďalšie služby zariadenia.

POZITÍVA APLIKAČNÝCH MIESTNOSTÍ

Medzi dve hlavné pozitíva patrí zlepšenie ochrany klienta pred predávkovaním a dozor zdravotníckeho personálu, a následne ochrana verejného zdravia.

Podľa výskumov klienti pod dozorom takisto aplikujú menšie množstvo látky, čím sa znižuje miera možnosti predávkovať sa. Prítomnosť zdravotníckych a sociálnych pracovníkov takisto podporuje záujem o liečenie, ošetrenie rán, vybavenie chýbajúcich dokladov, hľadanie práce alebo ubytovania (v prípade ľudí bez domova). Nezanedbateľné sú aj štatistiky hovoriace o významnom znížení prípadov predávkovania sa, práve na základe existencie aplikačných miestností.

V prípade ochrany verejného zdravia ide najmä o likvidáciu infekčného odpadu – ide hlavne o použité striekačky – ktorý neopúšťa aplikačnú miestnosť, a teda sa nedostáva do styku s verejnosťou, čím sa významne znižuje riziko infekcie (napr. hepatitídou typu C). Distribúcia čistého materiálu takisto znižuje prenos a šírenie infekcií (HIV, hepatitída C) v užívateľskej populácii, čo odbremeňuje zdravotný systém.

NEVÝHODY/KRITIKA APLIKAČNÝCH MIESTNOSTÍ

Hlavným bodom kritiky je presvedčenie, že aplikačné miestnosti podporujú užívanie drog bez toho, aby sa snažili liečiť závislosť samotnú. Kritici takisto spochybňujú, či sú výsledky výskumov ohľadom aplikačných miestností dostatočným odôvodnením na širšiu implementáciu týchto zariadení.

Aj napriek tomu, že zástancovia harm reduction tvrdia, že stigma spojená s užívaním drog zvyšuje nebezpečenstvo spojené s injekčným užívaním nelegálnych drog, kritici stále spochybňujú destigmatizáciu užívania drog ako zmysluplný cieľ.

Dáta z aplikačných miestností naopak poukazujú na skutočnosť, že samotná prítomnosť aplikačných miestností nie je spojená (resp. nemala vplyv) so zvýšeným užívaním drog, ich predajom alebo zvýšenou kriminalitou v okolí aplikačných zariadení.

POTREBUJE SLOVENSKO VÔBEC APLIKAČNÉ MIESTNOSTI?

Ako bolo spomínané na začiatku tohto článku, aplikačné miestnosti sú veľmi citlivou témou, čo sa týka verejnosti. Zariadenie musí byť totiž niekde umiestnené, a tým sa stáva súčasťou komunity, s ktorou musí vedieť koexistovať.

Úprimne povedané, ak takéto zariadenie otvoríme, bude nevyhnutne navštevované a komunita užívateľov sa tu bude v nejakej forme stretávať. To môže, samozrejme, vyvolať vlnu obáv u obyvateľov danej lokality, avšak ako bolo spomenuté, otvorenie aplikačnej miestnosti nie je podľa výskumov spojené s nárastom užívania drog, ich predajom alebo zvýšením trestnej činnosti v danej lokalite.

Na Slovensku, špecificky v Bratislave, sa v poslednom roku objavili dva prípady, ktoré poukázali na možnú potrebu vzniku aplikačných miestností. Jedná sa o kontroverzné vysťahovanie komunity užívateľov a ľudí bez domova zo záhradkárskej oblasti v okolí Astronomickej ulice a najnovšie o oblasť Autobusovej stanice Nivy a sídliska 500 bytov.

V prípade kauzy Astronomická sa jednalo o komunitu, ktorá opustila Pentagon a dočasné útočisko našla práve v tejto oblasti. Aj keď sa tu komunita nachádzala už približne 15 rokov, začiatkom roka situácia eskalovala a došlo k zbúraniu obydlí, odstráneniu náletových drevín, a tým de facto k rozpusteniu daného spoločenstva. Kroky mestskej časti boli ale pomerne nešťastne komunikované so zainteresovanými organizáciami, a takisto mestom samotným.

V najnovšej kauze Nivy sa jednalo o zvýšený výskyt infekčného materiálu – hlavne ihiel v oblastí obydlí a ihrísk, takisto bol pozorovaný nárast verejne si aplikujúcich užívateľov a strety s obyvateľstvom. Situácia bola stabilizovaná súkromnou bezpečnostnou službou, a takisto mestskou políciou. Čo sa týka infekčného materiálu, ten bol zaistený občianskym združením Odyseus.

K situácii sa vyjadrila aj naša kolegyňa, Sabína Lužica Brédová v článku Mareka Moravčíka pre Denník SME (https://bratislava.sme.sk/c/23379777/co-sa-bratislava nenaucila-z-pentagonu-a-astronomickej-moze-dohnat-v-lokalite-500-bytov.html). Brédová vidí význam v lepšej ponuke sociálnych služieb, napr. zriadení komunitných centier pre užívateľov. Znížila by sa tým izolovanosť užívateľov od zvyšku spoločnosti, a takisto by sa šetrili štátne zdroje, pretože užívatelia by nemuseli byť braní do väzby. Takisto apelovala na vznik aplikačných miestností.

„Ak nezriadime aj aplikačné miestnosti, v ktorých budú môcť užívať drogy, budú to robiť na ulici,“ hovorí Brédová.

ZÁVER

Obidve kauzy poukazujú na skutočnosť, že komunita užívateľov je u nás aktívna. To znamená, že akt aplikácie drog je nevyhnutný a nevymizne premiestnením komunity z jednej časti mesta na druhú.

Samozrejme, ako spoločnosť by sme mohli trvať na určitej “užívateľskej slušnosti” a očakávať, že užívatelia si budú aplikovať mimo zraku verejnosti, na bytoch a pod. Tu ale nastáva otázka, či radšej necháme človeka aplikovať si dávku v prostredí, kde ho nikto nevidí, s tým, že nám je úplne jedno či si aplikuje správne, popr. sa predávkuje alebo radšej zriadime zariadenia, kde vieme umožniť čo najbezpečnejšiu aplikáciu, aj keď to prináša spoločenský dialóg a zvýšenú solidaritu.

Nikto nehovorí, že aplikačné miestnosti predstavujú ľahkú cestu alebo že vzniknú bez problémov. Nie, bude to ťažké, avšak nie zabezpečením priestorov, materiálu alebo legislatívou, bude to ťažké zmenou mentality pre nás ako spoločnosť, národ, pre jednotlivcov v ich zamestnaniach – zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, psychológov, ktorí budú zrazu doslova vidieť aplikáciu v priamom prenose, čo môže byť v hlbokom rozpore s ich etickým presvedčením. A to je úplne v poriadku. Nie je to ľahká téma. Nanešťastie to ale nič nemení na situácii, pred ktorou netreba zatvárať oči.

Nevieme totiž ovplyvniť, či bude niekto užívať, pretože, buďme úprimní, vždy bude niekto užívať, avšak vieme prispôsobiť našu odpoveď, ktorou môže byť zlepšenie kvality ponúkaných služieb a zvýšenie dôstojnosti u ľudí, ktorí sa v tejto situácii ocitnú.

Autor: Marek Hanus

 

ZDROJE

https://www.ohchr.org/sites/default/files/documents/issues/health/cfis/drug-policies responses/subm-drug-policies-responses-sta-portugal.pdf

https://www.pbs.org/newshour/health/a-look-inside-the-1st-official-safe-injection-sites-in-us

https://www.britannica.com/topic/safe-injection-site

https://www.canada.ca/en/health-canada/services/substance-use/supervised consumption-sites/explained.html

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38602661/

https://harmreduction.org/issues/supervised-consumption-services/

https://adf.org.au/reducing-risk/supervised-injecting-facilities/

https://podaneruce.cz/spolecnost-podane-ruce-spousti-v-brne-prvni-program-bezpecnejsi aplikace-a-prevence-predavkovani-v-ceske-republice/

https://bratislava.sme.sk/c/23379777/co-sa-bratislava-nenaucila-z-pentagonu-a astronomickej-moze-dohnat-v-lokalite-500-bytov.htm

POD_Drug consumption rooms.pdf